prvý snímek
Žite s úsmevom naplno Už 20 rokov pomáhame ľuďom nájsť stratený úsmev, vrátiť sa späť do života a dopriať si spokojnej staroby

Ako výrobca zubných implantátov poznáme doktorov z Vášho okolia, ktorí pracujú s našimi implantáty a ponúkajú jednoduché a finančne dostupné riešenia Vašich problémov. Ak chcete stráviť jeseň života s radosťou, sebaistotou a hlavne s úsmevom, pomôžeme vám, kontaktujte nás a my Vám odporúčame špecialistu z Vášho okolia, ktorý sa o Váš úsmev postará.

ANO, CHCEM ŽIT S ÚSMEVOM NAPLNO

História implantológie

História pokusov o zubnú implantácii siaha relatívne ďaleko. Prvé zmienky o predchodcoch dnešných klasických implantátov sa tradujú do obdobia staroveku. Archeologický nález vtedajších napodobenín zubných implantátov, ktorý pochádzal z doby pred viac ako 1350 rokmi, a vzťahoval sa k civilizácii Mayov, sa týkal dolnej čeľuste vtedy zrejme dvadsaťročnej ženy. V nej boli ako koly zasadené časti mušlí, ktoré pravdepodobne mali plniť funkciu stratených zubov. Ďalšie dochované známky implantologické techniky pochádzajú napríklad z Egypta.

Okolo roku 700 př.n.l. etruská civilizácia vyvinula techniku ​​náhrady zuba v podobe zlatých tyčiniek, do ktorých bol vložený umelý zub (najmä zvieracie), čo so sebou samozrejme nieslo aj rad rizík spojených s prenosom chorôb a rôznych infekcií. Tieto tyčinky boli zhruba 5mm široké, upevnené zlatými klinčeky. Okrem toho slúžili aj ako spojka na uvoľnený chrup.

Zubné lekárstvo ale zaznamenalo hlavny zlom v období renesancie, kedy však bola stomatológia ešte súčasťou chirurgie. V 18. storočia sa začínali vyrábať prvé protézy, ktoré už niečo vydržali. Všetky predchádzajúce experimenty poväčšinou nemali dlhé trvanie, aj zubné náhrady vyvŕtaných zubov boli len krátkodobé, pretože boli zhotovené z príliš mäkkého materiálu.

S rozvojom prírodných vied v 19. storočí sa ponúkla možnosť v tejto ceste pokračovať ďalej. Implantáty boli vyrábané z porcelánu, slonoviny, drahých kovov i kaučukov. Začiatkom dvadsiatych rokov minulého storočia sa tohto objavu chopili bádatelia z rôznych kútov sveta a začali sa zaoberať štúdiom, ktoré dali základ budúcej podobe dnešných klasických implantátov.

Prvé riešenie skrutkových implantátov navrhol Strock v roku 1938. Jeho implantát bol už z chromkobaltmolybdenu. Neskôr boli implantáty vyrábané z tantalu, ktorý mal pomerne dobré biotolerantní vlastnosti. V 40 rokoch sa objavil implantát subperiostálny, čo je implantát zavádzaný medzi perioste a kosť. S týmto princípom sa stretávame aj dnes, ale veľmi pravdepodobne táto metóda nebude používaná a v blízkej dobe bude opustená.

V 60. rokoch minulého storočia nastala doba, kedy bol naštartovaný vývoj v vnútrokostných implantátov. Bol vynájdený čepieľkový implantát, ktorý zaviedol dnes už klasik implantológia Dr Leonard Linkow. Materiálom vhodným na výrobu implantátov bol zvolený TITAN, ktorý je do dnešnej doby prakticky jediným materiálom spĺňajúcim všetky požiadavky na úspešnú implantáciu.

Najvýznamnejšie prelom prišiel v 70. rokoch, kedy Prof. Per-Ingvar Brånemark objavil jav dnes nazývaný osseointegrace, čo znamená vhojenie implantátu do kosti bez medzivrstvy mäkkého tkanivá a navrhol samonosný valcový typ samorezného skrutkového implantátu.

Po konferencii v Torontu v roku 1982 sa celá táto metodika skrutkových titánových implantátov dodržiava v rôznych modifikáciách dodnes. Ďalší vývoj potom smeroval k povlakovaniu a povrchovej úprave implantátov. Tie dosiahli veľkého rozvoja, a to hlavne v poslednom desaťročí. Zdokonaľovanie sa týka ako materiálov, tak tvarov a v neposlednom rade aj spôsobu upevnenia v čeľusti.